Napriek tomu, že ANCESTRAL VOLKHVES zo slovenského Svidníka sú značne ovplyvnení slovanskou pagan tématikou a hrajú black metal ortodoxnejšieho razenia (zlý zvuk nevynímajúc), nenechali sa zlákať lacnou reklamnou stratégiou zapôsobenia na striktne black metalové publikum. Historické pozadie textov a názorov kapely tak zostáva v bezpečí prvého tisícročia, kapela sa zriekla používania warpaintu, sama pre seba nahrala materiál, ktorý si našiel cestu von prostredníctvom Krv records, sub-labelu slovenského vydavateľstva Forensick Music.

Vplyvy zhmotnené na albume „Son O Iriyi“ pripomínajú dvojstupňovú prevodovku. Kapela sa pohybuje v stredne rýchlom tempe, z ktorého podniká občasné výlety do klasických rýchlych klepaníc. Drvivá väčšina kvalitných nápadov tohto albumu sa však odohráva práve v kľudnejších „bpm“ a človeku by sa mohlo zdať, že klepačky v podaní ANCESTRAL VOLKHVES zosobňujú len akúsi povinnú jazdu smerom k priazni ortodoxného black metalového publika. Už od začiatku albumu udrie do uší snaha kapely neuspokojiť sa s klasickými a zaužívanými postupmi, najmä čo sa rytmiky týka. Sem spadajú aj rytmické a hlboké gitarové linky, z ktorých počuť prekvapivý a celkom sympatický vplyv death metalu. Na úzkom priestore, ktorý prísne a nezmyselné pravidlá „pravého“ black metalu povoľujú, kapela predvádza pútavo bohaté aranže, ktoré obstoja hádam aj v kontexte súčasnej európskej black metalovej scény. Nedostatkom však zostáva občasná dvojrozmernosť, ktorá si miestami priam pýta prítomnosť druhej gitarovej linky (najmä ak mnohokrát počuť, že kapela na takúto vatu určite nie je odkázaná), či basgitary (nešťastný zvyk ignorovať dôležitosť basgitarovej linky si AV, rovnako ako väčšina podobných kapiel, osvojili tiež). No a uzatvárajúc skupinu nedostatkov, viac pozornosti by si určite zaslúžilo aj frázovanie vokálu, ktoré je zo všetkých atribútov kapely najmenej vyspelé a pohybuje sa prevažne v medziach tisíckrát počutého. Keďže textu pochopiteľne nerozumieť, vokál potom takmer ničím neoslovuje – aj keď okrem klasického škrekotu počuť aj growling.

Na opačnej strane hodnotiacich záverov je originalita a atmosféra nahrávky. ANCESTRAL VOLKHVES rozhodne nie sú žiadni priekopníci, takisto však nespadli do jedného vreca s väčšinou nezáživnej „troo“ BM priemernosti, svoju hudbu nevystavali bezmyšlienkovito, neobmedzili sa na lacné omieľanie, naopak, nápady vyberali a tvorili s badateľnou starostlivosťou. Nahrávka okrem zlého zvuku iba v máločom zaostáva za zahraničnými špičkami scény (či už je to argument v prospech AV, alebo neprospech onej zahraničnej scény), prevedenie možno odzrkadľuje málo skúseností, no určite veľkú dávku talentu.

Ukážky z recenzovaného CD si môžete vypočuť na stránke FORENSICK MUSIC.